Koro a Asseke: Spoločný obed /Asseke

Stál som a díval sa na deprimujúcu siluetu temného lesa predo mnou. Pôvodne som sem nemal v pláne ísť, ale jeden vyhnanec mi prezradil, že sa tu nachádzajú silný a nebezpečný vlci. Zbadal som nejaký pohyb. Blížila sa ku mne trojčlenná skupinka vlkov. Posadil som sa a čakal, kým prídu.

Zastavili sa dvadsať krokov odomňa. Zaujal ma vlk uprostred. Podľa toho, že bol v čele, vyzeral najnebezpečnejšie a svoju krvilačnosť sa nesnažil skryť, som usúdil, že je vodca.

,,Želám príjemný deň." pozdravil som pokojne.

,,Kto si a čo tu robíš?!" ozval sa podráždene vodca pričom ma svojím pohľadom prepaľoval.

,,Som náhodný turista, ktorý sa vybral na prechádzku." Môj hlas bol vyrovnaný a nemenný bez akejkoľvek známky emócii.

,,Myslíš si, že som tu na srandu!" vyštekol vyhnanec.

Pomaly som sa postavil a oprel na neho ľadový pohľad. Na tváry sa mi roztiahol úsmev. Krutý úsmev, ktorý sa dožadoval krvi. ,,Nie, si tu práve včas. Včas na obed a ja som hladný ako vlk." odpovedal som mu.

,,Za toto ťa osobne roztrhám!" vyštekol a rozbehol sa do útoku.

Očakával som, že prvý útok bude priamy, keďže sa na mňa tak vrhol. Zrazu sa objavila ohnivá guľa, ktorá letela priamo na mňa. Podarilo sa mi uskočiť do strany. Ledva som však dopadol a už som videl ako sa vyhnanec chystá na mňa vrhnúť. Vytvoril som v rýchlosti stenu z ľadu. Dúfal som, že ho to zastaví. Stena sa rozletela a on mieril na mňa s papulou roztvorenou a prichystanou sa do mňa zakusnúť. V poslednom okamihu som uskočil do strany a rýchlo sa od neho vzdialil. Niečo bolo nahovno, pre mňa nahovno. Pôvodne ho mala stena zastaviť, ale namiesto toho ho len zľahka spomalila. Nebyť toho, tak by som ho mal na krku a to doslova. Bol to nebezpečný nepriateľ. Sakramensky nebezpečný nepriateľ s dobrými trikmi. Musel som si ho držať od tela. Sotva som na to pomyslel, už sa na mňa rútila ďalšia ohnivá guľa.

Rozhodol som sa eliminovať jeho mágiu tak, že som okolo seba vytvoril kapsulu vzduchoprázdna. Aby som sa neudusil, tak som si okolo pysku vytvoril kapsulu so vzduchom, ktorý som vysal. Ohnivá guľa uhasla niekoľko krokov predomnou. Vyhnanec na mňa vyslal ďalšie gule ale neúspešne. Začal sa ku mne pomalým krokom blížiť. Keď strčil hlavu do kapsule vákua hneď sa stiahol. *Aspoň že dýchať bez vzduchu nemôže.* pomyslel som si s úľavou.

Ten pocit netrval dlhšie ako pár sekúnd. Okolo mňa sa zrazu objavila čierna hmla a celého ma pohltila. Nič som nevidel. Zadržal som dych a kapsulu so stlačeným vzduchom, ktorý som dýchal som zmenil na malý disk. Postavil som sa naň. Uvoľnil som spodnú časť vzduchu, čo ma následkom vzduchoprázdna vystrelilo priamo hore.

Vymrštilo ma z temnej hmly a ocitol som sa nad zemou. Vytvoril som ďalší disk, aby som sa nevrátil na zem. Vyhnanec vystrelil ďalšie ohnivé gule po mne. V poslednej chvíli som vytvoril disk z vákua. Pozrel som sa na vyhnanca. Dívali sme sa jeden druhému do očí. Musel som jeho silu uznať. Videl som, že si aj on tú moju uvedomoval, keďže jeho krvilačnosť sa zvýšila. Musel som zmeniť taktiku. Vrhol som na neho pár guľ stlačeného vzduchu, ktoré som odpálil. Bolo deprimujúce vidieť, ako zem okolo neho vyletela do vzduchu a on tam stál, ako keby ho ovial len vánok. Zaťal som zuby. Ten bastard bol imúnny voči magickým útokom. Ostávalo mi len jediné. Pustiť sa do boja na blízko.

Okolo mňa sa začala tvoriť zase temná hmla. Nechal som znovu disk pod sebou vybuchnúť tak, aby ma vymrštil vyššie. Tentokrát som ale neletel rovno. Otáčal som sa kým som nebol v správnej pozicii. Potom som vytvoril ďalší disk a nechal som sa ním vypáliť priamo na vyhnanca. Letel som priamo na neho ako sokol loviaci drobného vtáka. Vyhnanec tesne pred tým, ako som do neho mal vraziť, vzbĺkol. Len tak tak som stihol vytvoriť disk a odmrštiť sa ním na stranu. Bolestivo som dopadol. Vyhnanec hneď po mne vyrazil. Vytvoril som okolo seba zase vákuum. Plamene zmizli a on sa stiahol. Pochopil som, čo to bolo. Obalil sa ohňom do niečoho ako brnenia. Nemohol som na neho zaútočiť len tak. Pousmial som sa. ,,Vlastne túto hru môžeme hrať dvaja." zavrčal som pobavene a obalil som sa do vzduchoprázdna.

Nastal vyrovnaný boj, ktorý závisel na odhodlaní, výdrže a hlavne šťastí. Využíval som disky k rýchlemu pohybu. Vyhnanec rovnakým spôsobom začal využívať tú temnú hmlu. Pri každom našom kontakte sa mi darilo uhasiť plamene v tom mieste a ja som mohol zaútočiť. Rovnako mohol útočiť aj on, keďže moja obrana neposkytovala ochranu pred fyzickými útokmi.

Boj bol vyrovnaný a nám obom sa energia míňala. Nakoniec sme stáli proti sebe. Obaja sme boli vyčerpaný a zadychčaný. Stáli sme bokom k dvom vyhnancom, ktorí nás mlčky sledovali. Mal som energiu len na jeden disk. Obrana z vákua sa už rozpadla a z viac ako poltucta šrámov mi tiekla krv. Jeden z tých dvoch vyhnancov vyrazil do útoku. Na moje prekvapenie útočil na svojho vodcu. Okamžite som zareagoval a vyslal po ňom disk. Keď bol pri vyhnancovom hrdle, nechal som ho vybuchnúť. Hrdlo sa v okamihu premenilo na kusy roztrhaného mäsa a striekajúcej krvi. Spadol som od vyčerpania na zem. Videl som ako vyhnanec s ktorým som bojoval bol prekvapený. Nebol prekvapený zradou, ale že som ho zachránil. Druhý vyhnanec bol zrejme o niečo múdrejší.

Rozhodol sa doraziť mňa. Už bol na pol ceste, keď do jeho boku vrazila ohnivá guľa a ukončila jeho život v okamihu.

Pozrel som sa na súpera. Ležal na zemi rovnako ako ja.

,,Prečo si ho nenechal?" spýtal som sa vyčerpane.

,,Ty si zase prečo zabil tamtoho?" odpovedal mi na otázku otázkou. Z jeho hlasu bolo počuť rovnaké vyčerpanie.

Zachechtal som sa. ,,Pretože ja ťa zabijem. Zabijem, stiahnem z kože, zožeriem tvoje mäso a tvoju lebku si vyvesím nad jaskyňou." odpovedal som mu tak vážne, ako mi to len vyčerpanie dovoľovalo.

Vlk sa zasmial. Bol to unavený smiech. ,,Som zvedavý, ako to urobíš, keď ti odtrhnem laby a tvojimi črevami si ozdobím jaskyňu." odvetil výsmešne.

,,Ako sa voláš? Chcem vedieť meno svojej budúcej trofeje." prehovoril som po chvíli.

,,Bude ti zbytočné, keďže ťa zabijem, ale urobím ti láskavosť. Môžeš každému v posmrtnom živote hovoriť, že ťa zabil Koro, syn Krailseho a jediný skutočný a pravý vodca smečky Měsičního svitu." prehlásil.

,,To je zbytočne dlhé a ťažko pamätateľné. Ja som Asseke. Keby sa ťa na onom svete pýtali, kto ťa tam priviedol." odvetil som uštepačne.

Nemal som dosť síl, aby som vstal a tak som sa začal plaziť k spálenej mŕtvole, ktorú ohniva guľa odhodila takmer do stredu medzi mnou a Korom.

,,Čo to robíš?" spýtal sa Koro sledujúc ma.

,,Čo by som asi mohol robiť? Som vyčerpaný a hladný. Hneď ako sa nažeriem, tak ťa dorazím." zavrčal som otrávene. Koro sa pustil tiež ku mŕtvole. Kým do nej došiel, ja som sa už snažil dostať cez spálený kožuch. Obaja sme začali pojedať mŕtveho vyhnanca pričom sme si vzájomne vymieňali urážky a výsmechy.

Nakoniec sa mi podarilo pozbierať dosť síl, aby som vytvoril maličký disk. Doplazil som sa naň. Disk stačil len na polovicu môjho tela.

,,A čo to sľubované dorazenie?" ozval sa posmešne Koro.

,,Dočkáš sa ho. Ale nechcem riskovať, že ma cestou nejaká háveď prepadne a bude sa kochať hlavami nás oboch." odvetil som stále vyčerpane. Zamieril som diskom čo najkratšou cestou k horám a nechal disk, nech ma tam dovleče.

Stál som a díval sa na deprimujúcu siluetu temného lesa predo mnou. Pôvodne som sem nemal v pláne ísť, ale jeden vyhnanec mi prezradil, že sa tu nachádzajú silný a nebezpečný vlci. Zbadal som nejaký pohyb. Blížila sa ku mne trojčlenná skupinka vlkov. Posadil som sa a čakal, kým prídu.

Zastavili sa dvadsať krokov odomňa. Zaujal ma vlk uprostred. Podľa toho, že bol v čele, vyzeral najnebezpečnejšie a svoju krvilačnosť sa nesnažil skryť, som usúdil, že je vodca.

,,Želám príjemný deň." pozdravil som pokojne.

,,Kto si a čo tu robíš?!" ozval sa podráždene vodca pričom ma svojím pohľadom prepaľoval.

,,Som náhodný turista, ktorý sa vybral na prechádzku." Môj hlas bol vyrovnaný a nemenný bez akejkoľvek známky emócii.

,,Myslíš si, že som tu na srandu!" vyštekol vyhnanec.

Pomaly som sa postavil a oprel na neho ľadový pohľad. Na tváry sa mi roztiahol úsmev. Krutý úsmev, ktorý sa dožadoval krvi. ,,Nie, si tu práve včas. Včas na obed a ja som hladný ako vlk." odpovedal som mu.

,,Za toto ťa osobne roztrhám!" vyštekol a rozbehol sa do útoku.

Očakával som, že prvý útok bude priamy, keďže sa na mňa tak vrhol. Zrazu sa objavila ohnivá guľa, ktorá letela priamo na mňa. Podarilo sa mi uskočiť do strany. Ledva som však dopadol a už som videl ako sa vyhnanec chystá na mňa vrhnúť. Vytvoril som v rýchlosti stenu z ľadu. Dúfal som, že ho to zastaví. Stena sa rozletela a on mieril na mňa s papulou roztvorenou a prichystanou sa do mňa zakusnúť. V poslednom okamihu som uskočil do strany a rýchlo sa od neho vzdialil. Niečo bolo nahovno, pre mňa nahovno. Pôvodne ho mala stena zastaviť, ale namiesto toho ho len zľahka spomalila. Nebyť toho, tak by som ho mal na krku a to doslova. Bol to nebezpečný nepriateľ. Sakramensky nebezpečný nepriateľ s dobrými trikmi. Musel som si ho držať od tela. Sotva som na to pomyslel, už sa na mňa rútila ďalšia ohnivá guľa.

Rozhodol som sa eliminovať jeho mágiu tak, že som okolo seba vytvoril kapsulu vzduchoprázdna. Aby som sa neudusil, tak som si okolo pysku vytvoril kapsulu so vzduchom, ktorý som vysal. Ohnivá guľa uhasla niekoľko krokov predomnou. Vyhnanec na mňa vyslal ďalšie gule ale neúspešne. Začal sa ku mne pomalým krokom blížiť. Keď strčil hlavu do kapsule vákua hneď sa stiahol. *Aspoň že dýchať bez vzduchu nemôže.* pomyslel som si s úľavou.

Ten pocit netrval dlhšie ako pár sekúnd. Okolo mňa sa zrazu objavila čierna hmla a celého ma pohltila. Nič som nevidel. Zadržal som dych a kapsulu so stlačeným vzduchom, ktorý som dýchal som zmenil na malý disk. Postavil som sa naň. Uvoľnil som spodnú časť vzduchu, čo ma následkom vzduchoprázdna vystrelilo priamo hore.

Vymrštilo ma z temnej hmly a ocitol som sa nad zemou. Vytvoril som ďalší disk, aby som sa nevrátil na zem. Vyhnanec vystrelil ďalšie ohnivé gule po mne. V poslednej chvíli som vytvoril disk z vákua. Pozrel som sa na vyhnanca. Dívali sme sa jeden druhému do očí. Musel som jeho silu uznať. Videl som, že si aj on tú moju uvedomoval, keďže jeho krvilačnosť sa zvýšila. Musel som zmeniť taktiku. Vrhol som na neho pár guľ stlačeného vzduchu, ktoré som odpálil. Bolo deprimujúce vidieť, ako zem okolo neho vyletela do vzduchu a on tam stál, ako keby ho ovial len vánok. Zaťal som zuby. Ten bastard bol imúnny voči magickým útokom. Ostávalo mi len jediné. Pustiť sa do boja na blízko.

Okolo mňa sa začala tvoriť zase temná hmla. Nechal som znovu disk pod sebou vybuchnúť tak, aby ma vymrštil vyššie. Tentokrát som ale neletel rovno. Otáčal som sa kým som nebol v správnej pozicii. Potom som vytvoril ďalší disk a nechal som sa ním vypáliť priamo na vyhnanca. Letel som priamo na neho ako sokol loviaci drobného vtáka. Vyhnanec tesne pred tým, ako som do neho mal vraziť, vzbĺkol. Len tak tak som stihol vytvoriť disk a odmrštiť sa ním na stranu. Bolestivo som dopadol. Vyhnanec hneď po mne vyrazil. Vytvoril som okolo seba zase vákuum. Plamene zmizli a on sa stiahol. Pochopil som, čo to bolo. Obalil sa ohňom do niečoho ako brnenia. Nemohol som na neho zaútočiť len tak. Pousmial som sa. ,,Vlastne túto hru môžeme hrať dvaja." zavrčal som pobavene a obalil som sa do vzduchoprázdna.

Nastal vyrovnaný boj, ktorý závisel na odhodlaní, výdrže a hlavne šťastí. Využíval som disky k rýchlemu pohybu. Vyhnanec rovnakým spôsobom začal využívať tú temnú hmlu. Pri každom našom kontakte sa mi darilo uhasiť plamene v tom mieste a ja som mohol zaútočiť. Rovnako mohol útočiť aj on, keďže moja obrana neposkytovala ochranu pred fyzickými útokmi.

Boj bol vyrovnaný a nám obom sa energia míňala. Nakoniec sme stáli proti sebe. Obaja sme boli vyčerpaný a zadychčaný. Stáli sme bokom k dvom vyhnancom, ktorí nás mlčky sledovali. Mal som energiu len na jeden disk. Obrana z vákua sa už rozpadla a z viac ako poltucta šrámov mi tiekla krv. Jeden z tých dvoch vyhnancov vyrazil do útoku. Na moje prekvapenie útočil na svojho vodcu. Okamžite som zareagoval a vyslal po ňom disk. Keď bol pri vyhnancovom hrdle, nechal som ho vybuchnúť. Hrdlo sa v okamihu premenilo na kusy roztrhaného mäsa a striekajúcej krvi. Spadol som od vyčerpania na zem. Videl som ako vyhnanec s ktorým som bojoval bol prekvapený. Nebol prekvapený zradou, ale že som ho zachránil. Druhý vyhnanec bol zrejme o niečo múdrejší.

Rozhodol sa doraziť mňa. Už bol na pol ceste, keď do jeho boku vrazila ohnivá guľa a ukončila jeho život v okamihu.

Pozrel som sa na súpera. Ležal na zemi rovnako ako ja.

,,Prečo si ho nenechal?" spýtal som sa vyčerpane.

,,Ty si zase prečo zabil tamtoho?" odpovedal mi na otázku otázkou. Z jeho hlasu bolo počuť rovnaké vyčerpanie.

Zachechtal som sa. ,,Pretože ja ťa zabijem. Zabijem, stiahnem z kože, zožeriem tvoje mäso a tvoju lebku si vyvesím nad jaskyňou." odpovedal som mu tak vážne, ako mi to len vyčerpanie dovoľovalo.

Vlk sa zasmial. Bol to unavený smiech. ,,Som zvedavý, ako to urobíš, keď ti odtrhnem laby a tvojimi črevami si ozdobím jaskyňu." odvetil výsmešne.

,,Ako sa voláš? Chcem vedieť meno svojej budúcej trofeje." prehovoril som po chvíli.

,,Bude ti zbytočné, keďže ťa zabijem, ale urobím ti láskavosť. Môžeš každému v posmrtnom živote hovoriť, že ťa zabil Koro, syn Krailseho a jediný skutočný a pravý vodca smečky Měsičního svitu." prehlásil.

,,To je zbytočne dlhé a ťažko pamätateľné. Ja som Asseke. Keby sa ťa na onom svete pýtali, kto ťa tam priviedol." odvetil som uštepačne.

Nemal som dosť síl, aby som vstal a tak som sa začal plaziť k spálenej mŕtvole, ktorú ohniva guľa odhodila takmer do stredu medzi mnou a Korom.

,,Čo to robíš?" spýtal sa Koro sledujúc ma.

,,Čo by som asi mohol robiť? Som vyčerpaný a hladný. Hneď ako sa nažeriem, tak ťa dorazím." zavrčal som otrávene. Koro sa pustil tiež ku mŕtvole. Kým do nej došiel, ja som sa už snažil dostať cez spálený kožuch. Obaja sme začali pojedať mŕtveho vyhnanca pričom sme si vzájomne vymieňali urážky a výsmechy.

Nakoniec sa mi podarilo pozbierať dosť síl, aby som vytvoril maličký disk. Doplazil som sa naň. Disk stačil len na polovicu môjho tela.

,,A čo to sľubované dorazenie?" ozval sa posmešne Koro.

,,Dočkáš sa ho. Ale nechcem riskovať, že ma cestou nejaká háveď prepadne a bude sa kochať hlavami nás oboch." odvetil som stále vyčerpane. Zamieril som diskom čo najkratšou cestou k horám a nechal disk, nech ma tam dovleče.